Vernisáž výstavy – 14.11.2024 o 17:00 hod.

Fedor Vico patrí k uznávaným slovenským karikaturistom. Významnou časťou jeho tvorby sú karikatúry týkajúce sa života Rusínov doplnené textom v rusínčine.

S publikovaním začal už ako študent Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave. Mal 15 rokov, keď mu satirický časopis Roháč uverejnil prvú karikatúru.  Pre tento časopis vytvoril postavu Jánošika, ktorú dlhoročne realizoval pod názvom Dereš Fedora Vica. Seriál vyšiel knižne v roku 1969. Keďže sa v ňom  dotkol invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa , kniha bola stiahnutá z obehu a zošrotovaná. Autor bol vyhodený z novín, zo Syndikátu novinárov a dostal zákaz publikovať.   Až v roku 1975 dostal povolenie publikovať, ale len v regionálnej tlači. Rozhodol sa pre týždenník Nové žitja, kde začal publikovať v rusínskom jazyku seriál "Il'ko Sova z Bajusova". Po páde komunistického režimu v roku 1989 pokračoval v publikovaní v rusínskych Narodnych novinkach. Seriál vyšiel neskôr aj knižne. Za svoje publikovanie bol ocenený cenou Slovenského literárneho fondu.  Svojej obľúbenej témy kreslených zbojníkov sa Fedor Vico nevzdal a pod pôvodným názvom  začali vychádzať až po roku 1990, kedy bol úspešnému karikaturistovi umožnený návrat do Roháča.  Po zániku Roháča jeho kreslené diela sršiace satirou uverejňovali periodiká Aréna, Mosty a Bumerang, pričom pokračoval i v publikovaní zmieneného rusínskeho seriálu v rusínskych Narodnych novinkach. Jeho karikatúry sa objavovali v mnohých domácich aj zahraničných periodikách. V Českej republike to boli Lidové noviny, kde za svoje publikovanie bol ocenený výročnou cenou Českej únie karikaturistov. Zo slovenských novín sa jeho satirické kresby uverejňovali v denníku SME a v Prešovskom večerníku. V súčasnosti ich uverejňuje v denníku Pravda. V mieste  svojho bydliska bol ocenený Cenou mesta Prešov. Inicioval vznik časopisu Bumerang, ktorý od októbra 2015 pravidelne vychádzal v dvojtýždňovej periodicite ako sobotňajšia príloha denníka Šport. Fedor Vico je pravidelným organizátorom medzinárodnej súťaže kresleného humoru v Prešove konajúcej sa pod názvom Zlatý súdok. Aktívne pôsobí v spolku Rusínska obroda a v Združení inteligencie Rusínov. Účinkoval tiež v dvoch dokumentárnych filmoch Marka Škopa - Iné svety (2006) a Osadné (2009).

V čase zákazu publikačnej činnosti si spomenul na  svoje stredoškolské štúdia na rezbárskom oddelení Umeleckej priemyselnej školy v Bratislave  a začal realizovať výtvarné diela v architektúre - v dreve ( sobášne siene a iné priestory interiérov v Giraltovciach, Chmeľove,  Spišskom podhradí, Solivare ), ale postupne aj v iných materiáloch ( šalovaný betón, glazovaná keramika v Lubeníku, Sabinove a Vranove). V období rokov  1973 - 1988 zrealizoval okolo 20 diel v interiéri i v exteriéri. Medzitým sa venoval aj komornej maľbe, ale len z akejsi vnútornej potreby. Autor teda na tejto výstave predstavuje časť svojej  časovo ohraničenej výtvarnej  tvorby, ktorá je verejnosti takmer  neznáma a pre mnohých návštevníkov výstavy, pre ktorých je autor známy z inej oblasti , môže byť nielen zaujímavým, ale aj príjemným prekvapením.

Neřež Trio

Zdeněk Vřešťál zahájil aktívnu koncertnú činnosť s Vítom Sázavským ako duo v roku 1979. O rok neskôr spolu so Zuzanou Navarovou vytvorilo duo legendárny Nerez, ktorý dominoval českej pesničkárskej scéne až do konca roka 1994.  Po rozchode Nerezu, kapelu premenoval na Neřež a transformoval na šesťčlenný band, ktorý tvoril základ kapely Jarka Nohavicu pri pódiovej prezentácii albumu Divné století. Po ukončení projektu a spolupráce s Jaromírom  Nohavicom sa spolu s Vítom  Sázavským počas rokov 2001 až 2010 stal členom sprievodnej skupiny Marie Rottrovej.  Neřež však koncertoval i naďalej a postupne spolupracoval s violončelistkou Magdou Škardovou a speváčkami Klárou Vitiskovou – dcérou kontrabasistu Nerezu -  a Katkou Koščovou. Poslednou speváčkou s ktorou Nerez začal spolupracovať sa stala Lucia Šoralová. V roku 2019 tak vznikla skupina Nerez a Lucia, pre ktorú Zdeněk Vřešťál vyprodukoval album „Zlom“.  Od roku 2020 vytvoril Neřež Trio, s ktorým koncertuje doteraz.

 Zdeněk Vřešťál  je autorom viac než 300 skladieb, z ktorých je 200 publikovaných na LP, MC a CD – z toho 13 na albumoch Nerezu, 6 na albumoch Neřežu, 5 na vlastných albumoch a 19 na sampleroch.

    Novú komédiu Peter Zelenka, autor a režisér hier Príbehy obyčajného šialenstva, Teremin, Dabing Street, Elegance molekuly a Fifty uvádzaných Dejvickým divadlom, napísal pri príležitosti významného životného jubilea Ivana Trojana. Je to exkluzívna spoveď elitného filmového rekvizitára, ktorý mal radšej predmety než ľudí do tej doby, kým prišla ONA.  Opomínaná hviezda svojej profesie je vo vrcholnej životnej kríze rozorvaný medzi láskou k nedostupnej žene a celoživotnou fascináciou predmetmi – rekvizitami.

IVAN TROJAN patrí medzi najvýznamnejších a najobľúbenejších českých hercov, pričom ako divadelný herec je spätý predovšetkým s Dejvickým divadlom, kde vedľa režiséra Miroslava Krobota patrí k zakladateľským osobnostiam súčasného smerovania súboru. Vedľa plejády divadelných úloh dvakrát taktiež v Dejvickom divadle režíroval, a to tituly Zásek (2015) a Vina? (2021). Trojan je nositeľom mnohých ocenení a vedľa javiskových úspechov stvárnil výrazné úlohy v českých filmoch Samotáři (2000), Václav (2007), Ve stínu (2012) či Šarlatán (2020).

Petr Zelenka a Ivan Trojan ďakujú Markovi Taclíkovi za veľkorysosť s akou tento ich kamarát prijal úlohu hlavného záporného hrdinu príbehu.