Divadelná adaptácia poviedok Irvina Welsha z　knihy Acid House sa nesie v　duchu vybrúseného psychologického realizmu prinášajúc pohľad na stratené existencie, ktoré už dávno stratili silu čokoľvek podnikať, hovejúcich si v marazme, so zúfalou neschopnosťou nájsť zmysel svojho života a prelomiť putá všetko obklopujúcej rezignácie. Priestor do ktorého je hra situovaná je „hospoda“ so špinavými oknami, kde sa povaľuje výkvet miestnych „antihrdinov“ a deviantov hovoriacich jazykom priam nabitým vulgarizmami. Chrlivé výrony, alebo vŕšenie sprostých výrazov je samozrejmé ako dýchanie a　má tu funkciu znaku vytvárajúceho akýsi metajazyk, ktorým je možné vyjadriť všetko – od charakteristiky po konanie. Bizarnosť deja tak vytvára čiernu grotesku s　výrazne vypointovanými situáciami, zlomami a　prekvapivými východiskami.