Satira poľského autora Sergiusza Piaseckeho vyšla prvý krát v roku 1957. Autor vytvoril hlavnú postavu dôstojníka Mišu Zubova podľa skutočného vojaka, s ktorým sa osobne stretol v roku 1940. Formou denníkových zápiskov sprevádza divákov dramatickým obdobím od okupácie zemí východného pohraničia bývalého Poľska, až po skončenie vojny. Hra ukazuje obludne zmanipulovaného človeka a skrz despotizmus aj bezbrehé popieranie akýchkoľvek morálnych hodnôt. Poručík Zubov má všetky negatívne vlastnosti, ktoré nazbieral za roky s ideológiou, ktorú mu vštepovali a ktoré vyústia až do zvráteného morálneho úpadku. Je paradoxom, že celá hra je komédia zachádzajúca až do frašky, ktorá však vo svojom závere je obrovským výkričníkom pre budúcnosť.